114. rokov od otvorenia Tatra nemocnice v Spišskej Sobote
Predchodkyňa našej nemocnice, Tatra nemocnica, bola otvorená 10. decembra 1911. Spočiatku mala iba 20 lôžok, zabezpečovala zázemie pre úrazy vo Vysokých Tatrách a pacientov s nákazlivými chorobami.
1914 –1918
Krst ohňom zažila nemocnica v čase prvej svetovej vojny. Vojnové nešťastie paradoxne prospelo rozvoju nemocnice. Dr. Szász získal na jej rozvoj rôzne finančné prostriedky, no predovšetkým od súkromných osôb, keďže sa nemocnica profilovala ako vojenská. Nemocnica fungovala nepretržite a zaradila sa medzi uznávané zdravotnícke zariadenia. Dr. Szásza neustále podporovala aj jeho manželka, o ktorej ľudia hovorili, že „bola anjelom strážnym pre ranených v nemocnici Červeného kríža“, a Dr. Max Weiss, ktorý v nemocnici pracoval.
1918 – 1937
V roku 1918 prešla nemocnica do vlastníctva Československého Červeného kríža. Časom sa rozrastala – v roku 1922 pribudol dispenzár, 1925 bola vybudovaná operačná sála, 1927 – 1932 boli pristavené ďalšie miestnosti a rozšíril sa počet postelí na 47. V roku 1937 boli odkúpené budovy, čím pribudla v nemocnici práčovňa, kotolňa, hospodárska budova a miestnosti pre pacientov. Kapacita bola rozšírená na 70 postelí.
Už v roku 1947 sa hľadalo miesto, na ktorom by sa vybudovala nemocnica. Prvou alternatívou bolo miesto nad popradským pivovarom a druhou pripojenie pozemkov k vtedajšej nemocnici.
V roku 1948 mala nemocnica 3 lekárov, 7 hospodárskych a kancelárskych pracovníkov, 1 výpomocného operačného zriadenca, 1 ošetrovateľku, 20 sestier z rádu Dcéry Božského Vykupiteľa, ktoré pracovali ako ošetrovateľky, šičky, v práčovni, pri röntgene, v laboratóriu, v kuchyni, 7 pomocných zriadencov a 14 dievčat.
Situácia sa zlepšila v roku 1949 po odovzdaní infekčného pavilónu a núdzovom zriadení detského a gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia na internom a chirurgickom oddelení. Detské a gynekologické tvorili dve izby s desiatimi posteľami a viedol ho Dr. Imrich Sás. Až v októbri, resp. decembri 1951 boli trvalo zriadené pôrodnícko-gynekologické a detsko-kojenecké oddelenie.
V roku 1951 mala nemocnica 147 lôžok a 5 oddelení: chirurgiu, interné, gynekologické, detské a infekčné. K pôvodnej budove bola pristavená prístavba a samostatná budova infekčného.
Výber staveniska pre novú budovu pokračoval v roku 1958.
V roku 1962 sa prístavbou rozšírilo interné oddelenie so špecifikáciou na mužskú a ženskú časť, pôrodnica sa oddelila od gynekológie, vybudovala sa tu operačná sála a opravilo sa chirurgické oddelenie.
V roku 1963 sa zriadilo patologicko-anatomické oddelenie a pitevňa.
V roku 1967 vzniklo oddelenie klinickej biochémie.
V roku 1971 vznikla nová poliklinika a v roku 1974 nemocnica II. typu v Poprade so 699 lôžkami.
A čo bolo predtým ako prišiel Dr. Szász do Spišskej Soboty?
V rodine coburgovského vrchného horára v Spišských Vlachoch sa na Vianoce v roku 1859 narodil Augustín Sax, dnes známy ako Dr. Augustín Szász. Strednú školu absolvoval na Spiši a v štúdiu pokračoval v Budapešti na lekárskej fakulte. Promoval 25. januára 1885.
Do Spišskej Soboty prišiel v roku 1886. Obyvatelia na neho spomínali ako na neobvykle krásneho, vysokého, štíhleho muža, nesmierne komunikatívneho, neúnavného a živého ducha. Už krátko po príchode si ho obyvatelia veľmi obľúbili. Nečudo, že si v krátkom čase našiel v neďalekých Matejovciach manželku Bertu, rod. Scholtzovú (*1. 9. 1870 – † 13. 12. 1920) z významnej podnikateľskej rodiny Scholtzovej.
Manželia Szászovci mali troch synov a dcéru. Jeden zo synov, MUDr. Emil Szász (*1890 – †1973) pôsobil ako lekár v Starom Smokovci, ich dcérou bola Lenka Janka Mariška Gattingerová, manželka druhého riaditeľa nemocnice v Spišskej Sobote, Ladislava Gattingera.
Keď prišiel do Spišskej Soboty, za mestom stál malý hlinený domček, tzv. Epidemiespital s dvoma miestnosťami, ktorý slúžil pre ošetrenie nemocných s nákazlivými chorobami. O vylepšenie týchto priestorov sa usiloval ako okresný lekár. Nešlo to však okamžite, keďže zákony neukladali mestám starostlivosť o hygienu a zdravotnícku starostlivosť.
V snahe získať finančné prostriedky na budúcu nemocnicu v Spišskej Sobote Dr. Szász organizoval početné dobročinné akcie a daroval i vlastný majetok. Súputníci hovorili o ňom, že s neúnavnou horlivosťou zháňal finančné prostriedky, niekedy i „žobral“, kde sa dalo (najmä medzi príbuznými), odkladal svoje honoráre. V roku 1901 zakúpil prízemný domček, v ktorom umiestnil šesť postelí.
V začiatkoch našiel veľkú podporu u grófky Teleki z Nového Smokovca, ktorá bola známa najmä v maďarských kruhoch pod pseudonymom Szikra ako spisovateľka románov. Grófka Teleki prostredníctvom svojho manžela získala podporu Červeného kríža. Na podnet Dr. Szásza Uhorský Červený kríž vymenil nehnuteľnosti v rokoch 1909 a1910 s mestom Spišská Sobota.