S úctou spomíname na MUDr. Antona Laincza
S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí dlhoročného primára Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice Poprad, MUDr. Antona Laincza.
Narodil sa v roku 1952 v Červenom Kláštore. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach v roku 1976 nastúpil do Nemocnice Poprad, kde spojil takmer celý svoj profesionálny život s rozvojom anestéziológie a intenzívnej medicíny. Po pôsobení na kožnom oddelení sa už v roku 1978 stal sekundárnym lekárom ARO.
Počas svojej bohatej kariéry získal atestácie I. a II. stupňa a významne sa podieľal na budovaní moderného pracoviska. V roku 1981 stál pri zrode Stanice rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorej sa stal prvým vedúcim lekárom. Neskôr sa podieľal na vzniku regionálneho dispečingu, od roku 1988 pôsobil ako zástupca primára a v roku 2002 prevzal vedenie oddelenia ako primár, ktorým zostal až do odchodu do dôchodku. V rokoch 1991 – 1993 zastával aj funkciu riaditeľa Nemocnice Poprad.
Spolu s primárom Schwendtom sa významnou mierou zaslúžil o zavádzanie moderných diagnostických a liečebných postupov v anestéziológii a intenzívnej medicíne. Pod jeho vedením sa pracovisko rozvíjalo, zavádzali sa nové metódy celkovej aj regionálnej anestézie, peritoneálna dialýza, monitoring intrakraniálneho tlaku či pľúcnicové katétre. Nemocnica sa zaradila do transplantačného programu odberov obličiek a v spolupráci s doc. Pohankom sa rozbehli detské bronchoskopie v celkovej anestézii.
Významná bola aj jeho pedagogická a publikačná činnosť. Dlhé roky sa venoval výučbe prvej pomoci, prednášal budúcim zdravotníkom, aktívne sa podieľal na odborných seminároch, medzinárodných štúdiách a vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Pôsobil v Slovenskej lekárskej komore, Spolku spišských lekárov, Slovenskej transplantačnej spoločnosti SSAIM a bol transplantačným koordinátorom Nemocnice Poprad.
Pod vedením primára Schwendta a neskôr primára Laincza vyrástli na popradskom pracovisku desiatky odborníkov, ktorí dnes pôsobia vo významných zdravotníckych zariadeniach doma i v zahraničí. Jeho odbornosť, pracovitosť, ľudský prístup a ochota odovzdávať svoje skúsenosti zostanú trvalou súčasťou odkazu, ktorý zanechal ďalším generáciám zdravotníkov.
V dôsledku zdravotných komplikácií ukončil v roku 2013 svoju profesionálnu cestu a odišiel do zaslúženého dôchodku.
V mene vedenia Nemocnice Poprad, kolegov aj všetkých, ktorí mali možnosť s ním spolupracovať, vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho rodine a blízkym.
Česť jeho pamiatke.
