Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny - História
Pôvodná nemocnica stála v Spišskej Sobote (v staršom písomnictve ako Georgenberg) na konci mesta smerom k Popradu (v staršom písomníctve ako Deutschendorf). Povstala zo skromných počiatkov v r.1890 a bola stanicou prvej pomoci odbočky Červeného kríža. Z podnetu tamojšieho lekára MUDr. Augustína Szásza (*24.12.1859 – +28.12.1947), ktorý prišiel do Popradu zo Spišských Vlách v roku 1886, organizoval početné dobročinné akcie a daroval vlastný majetok, aby týmto spôsobom sústredil finančné prostriedky na založenie nemocnice v Spišskej Sobote. V roku 1901 zakúpil prízemný domček, v ktorom umiestnil 6 postelí. Nemocnicu založil 28.1.1903. Nemocnica bola spočiatku umiestnená v obytnom dome spolu s dvorom, ktorý pre nemocničné účely darovala Alica Majunková, vdova po známom sobotskom architektovi Gedeonovi Majunkem, maďarskému krajinskému Červenému krížu. Roku 1910 pribudli ďalšie 4 domy. TATRA nemocnica bola otvorená 10.12.1911. Roku 1912 ju prevzal Červený Kríž. Vtedy sa jej kapacita zvýšila na 24 postelí. Areál nemocnice bol rozšírený r. 1915. R.1918 prešla nemocnica do vlastníctva Československého Červeného Kríža. R.1935 bola MUDr. Szászovi odhalená pamätná bronzová tabuľa s podnadpisom Dobrodincovi chorých. V období predmníchovskej republiky bola rozšírená nákladom poldruha milióna korún. 01.12.1940 pod názvom Štátna nemocnica prešla pod správu zdravotníckeho odboru Ministerstva vnútra. Mala 6 lekárov a 18 sestier z rehole Dcéry Božskej Lásky. Spolu bolo roku 1941 zamestnaných v nemocnici 53 osôb. Po skončení II. svetovej vojny mala interné oddelenie s 61 lôžkami a chirurgické oddelenie so 62 lôžkami.
Prvým ústavným anestéziológom v nemocnici v Spišskej Sobote bola MUDr. Anna Országhová, rod. Sekerková, narodená 02.06.1931 vo Vrútkach. Do nemocnice v Spišskej Sobote nastúpila roku 1961 na chirurgické oddelenie k primárovi MUDr. Jurajovi Janovskému, ktorý prišiel z Prahy z ÚVN r 1960. Mala atestáciu z interného lekárstva, z chirurgie a nadstavbovú atestáciu z anestéziológie a resuscitácie.
O postavenie novej nemocnice v Poprade sa pričinil MUDr. Pavol Michalovič, vtedajší riaditeľ OÚNZ spolu s vedúcim odboru zdravotníctva ONV v Poprade MUDr. Milanom Tudíkom. Základný kameň bol položený 29.05.1965. Nemocnicu slávnostne otvoril roku 1974 prestrihnutím pásky vtedajší minister zdravotníctva prof. MUDr. Emil Matejíček.
Do novej nemocnice v Poprade II. typu so 699 posteľami po otvorení lôžkovej časti nemocnice v lete 1974 nastúpil 07.07.1974 po konkurze do funkcie primára ARO (neskôr OAIM) MUDr. Ivan Schwendt (dovtedy samostatné anestéziologicko-resuscitačné oddelenie v okrese Poprad neexistovalo). Anestéziologický úsek spustil svoju činnosť v septembri 1974.
MUDr. Ivan Schwendt sa narodil 8.9.1937 v Trnave. Otec bol advokát, matka rodená Teplanská, bola učiteľka, žili v Trnave. Študoval na Vojenskej lekárskej akadémií v Hradci Králové (1954-1960). V priebehu jeho štúdia sa z nej stala pobočka Karlovej Univerzity, takže promoval v Prahe v roku 1960. Do praxe nastúpil ako vojak z povolania v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe. Atestáciu I. stupňa v odbore vnútorného lekárstva vykonal v roku 1964. V r. 1962-1968 pracoval ako lekár vojenského útvaru v Žiline. Z armády odišiel na vlastnú žiadosť zo zdravotných dôvodov. V roku 1968-1974 pôsobil v OÚNZ Žilina, je žiakom prim. MUDr. Ševčovica ARO NsP Žilina. Vo funkcií primára ARO pracoval do 31.5.2002, kedy odišiel do dôchodku. Pod jeho vedením pracovali na anestéziologickej časti prví lekári ARO: MUDr. Eva Lehotská, MUDr. Anna Országhová, MUDr. Dana Jergušová, MUDr. Marián Čerenský. Od 01.02.1976 do 31.07.1981 bola vo funkcií zástupkyne primára ARO MUDr. Eva Lehotská, ktorá prišla do NsP Poprad z NsP Liptovský Mikuláš. Od 01.09.1981 do 31.12.l987 bola zástupkyňou primára ARO MUDr. Anna Országhová, od 01.01.1988 do 11.09.2002 MUDr. Anton Laincz. Prvou vrchnou sestrou bola Marta Gáborová, prvou staničnou sestrou bola Eva Feketeová.
Pod jeho vedením bola v jeseni 1976 spustená lôžková časť ARO s 8 posteľami. Prvou pacientkou bola mladá žena s anafylaktickou reakciou s bezvedomím a nemerateľným krvným tlakom po poštípaní včelami vo Vysokých Tatrách. Prvé ventilátory boli získané v rámci prísunu finančných prostriedkov na Majstrovstvá sveta FIS v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách roku 1970. Boli to ventilátory tlakovo prepínané z inspíria na expírium radu Bird Mark, Puritan Bennet, ktorý už v tomto čase mal prietokovú chlopňu a objemovo nastaviteľný Engstrom 300, ktorý mal elektromotor a systém vaku vo fľaši.. Monitory s centrálou boli od fy Siemens rady SIRECUST. Kuriozitou bolo, že v čase inštalácie monitorovacej linky na oddelení, bola výrobná séria týchto monitorov u výrobcu zošrotovaná ako zastaralá. Niektoré EKG monitory sú však funkčné dodnes. V apríli 1982 nainštalovali montážne závody Liberec centrálny rozvod kyslíka.
Na ARO v Poprade prim. MUDr. Schwendt zaviedol modernú celkovú inhalačnú anestéziu Halotanom, miesto éterovej anestézie a neuroleptanalgéziu kombináciou Fentanyl, Droperidol od fy Janssen, i.v. anestéziu Ketalarom fy Parke Davis, úvodné anestetikum Pentothal od fy Bayer, Viadryl (Pressuren), Hypnomidate, Methohexital (Brietal), Thiopental. Neskôr regionálne anestézie – spinálnu a epidurálnu a modernú unhalačnú anestéziu systémom low-flow.
Na oddelení zaviedol peritoneálnu dialýzu, výmennú transfúziu krvi, položil základy umelej ventilácie pľúc, liečby kranio-cerebrálnych poranení s meraním vnútrolebkového tlaku meračom od fy Hellige, neskôr od fy Codman. Pozornosť venoval liečbe šokových obličiek, šokových pľúc a parenterálnej výžive. Ako prvé oddelenie v nemocnici monitorovalo centrálnu hemodynamiku Swan – Ganzovým katétrom a zavádzalo centrálne venózne katétre v nemocnici.
Pracovisko získalo súhlas na odbery obličiek v rámci transplantačného programu a v spolupráci s primárom MUDr. Milanom Režuchom z chirurgického oddelenia aj vykonalo niekoľko úspešných odberov obličiek aj v rámci medzinárodného programu Intertransplant. Zahájili sa laparoskopické cholecystektómie. Neskôr sa pracovisko zapojilo do prípravy donorov na multiorgánový odber. Zapojilo sa do medzinárodnej multicentrickej štúdie CRASH, ktorá mala odpovedať na otázku, či podávanie kortikosteroidov u mozgovo-lebečných poranení má benefit a či znižuje mortalitu. Spolu s MUDr. Ladislavom Topolským, CSc., primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zaviedol diagnostické laparoskópie so zavedením kapnoperitonea, ako jedno z prvých pracovísk na Slovensku..
V spolupráci s prim. MUDr. Janom Hubkom zaviedli náročné implantácie umelých kĺbov bedrového zhybu. V spolupráci s prim. MUDr. Róbertom Holečkom zaviedli translumbálne aortografie.
V spolupráci s doc. MUDr. Vladimírom Pohankom, PhD, riaditeľom bývalého Šrobárového ústavu v Dolnom Smokovci a MUDr. Milošom Šelestom zaviedli detské fibrobronchoskópie.
Popri svojej ťažkej práci sa stihol venovať vážnej hudbe a angažovať sa v Spolku spišských lekárov, kde zastával aj funkuciu presedu Spolku a v SLK, kde vykonával aj funkciu prezidenta SLK v Poprade. R. 1986 bol MZ SSR menovaný za člena Poradného zboru pre odbor anestéziológia a resucitácia. Za svoju aktívnu prácu bolo odmenený striebornou a zlatou medailou Slovenskej lekárskej spoločnosti za zásluhy (1997) a Pamätnou plaketou mesta Poprad.
Od 01.9.2002 po územnej reorganizácii bola NsP v Poprade prekvalifikovaná na NsP III. Typu.
V roku 1997 sa podarilo rozbehnúť ambulanciu chronickej bolesti kde pracovala MUDr. Valéria Králiková, ktorá roku 2004 získala certifikát v algéziológií
Od roku 2002 je spustená anestéziologická ambulancia pri OAIM Poprad
Ani jeho žiaci sa nestratili: MUDr. Ján Stankovič odišiel na primariát na ARO v NsP Kežmarku, MUDr. Mária Kriššáková ho nasledovala na miesto zástupcu primára, neskôr aj toto oddelenie viedla, MUDr. Ján Krzysik tiež bol primárom OAIM v Kežmarku. MUDr. Anton Laincz v rokoch 1991 – 1993 bol vo funkcií riaditeľa NsP Poprad, Tento pokračuje v jeho odkaze po konkurze od 11.9.2002 vo funkcií primára OAIM v NsP Poprad. Napriek reštriktívnym ekonomickým opatreniam sa podarilo vybaviť oddelenie modernými monitormi fy Datex Ohmeda s modulmi na ETCO2, mechaniku dýchania, nepriamu kalorimetriu, EEG s evokovanými potenciálmi, gastrickú tonometriu s ústredňou a možnosťou kontinuálneho monitorovania a tlačenia trendov vitálnych funkcií zo všetkých 8 postelí za 24 hodín, doplniť ventilačnú techniku o 3 modernejšie ventilátory typu Hamilton Raphael radu Silver, získať enterálne, infúzne pumpy a injekčné dávkovače. Na anestéziologickej časti sa podarilo získať modernejšie anestéziologické prístroje Venar Supra a Siemens Kion. Ovšem na jednom Ďalší zo žiakov – MUDr. Henryk Zajac je medicínskym riaditeľom strediska LZS Kryštof 03 v Poprade, MUDr. Ján Jedinák bol primárom oddelenia urgentnej medicíny NsP Poprad. MUDr. Marián Čerenský odišiel pracovať na OAIM NsP Žilina a MUDr. Dana Jergušová do Bratislavy. MUDr. Jozef Kundračik pracuje v Neustadte v Rakúsku, MUDr. Pavol Gajdušek na Novom Zélande a MUDr. Marcel Sedlačko vo vedúcej funkcií na RZP v Spišskej Novej Vsi. Ďalšími zástupcami primára OAIM v NsP Poprad boli: MUDr. Anton Hanušín, MUDr. Peter Jaroš – akvizícia z NsP Spišská Nová Ves.
Riadením osudu prišli zomrieť obidve významné osobnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny na svoje oddelenie: MUDr. Anna Országhová zomrela 8.5.1996 a primár MUDr. Ivan Schwendt po dlhodobej a zákernej chorobe zaspal navždy tiež v máji – 9.5.2003. Je pochovaný v urnovom háji v Bratislave.
Od roku 2014 je primárom OAIM Poprad MUDr. Ladislav Brugoš. Pod jeho vedením kolektív OAIM pridružil do svojho porfólia bežnej liečebnej praxe oddelenia kontinuálne eliminačné metódy, hemoperfúziu ,VV ECMO, komplexný hemodynamický monitoring, bronchoskopické metódy ako aj edukáciu personálu v USG diagnostických a intervenčných technikách.
Z kolektívu OAIM boli úspešní uchádzači na post riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť viacerí anestéziológovia: MUDr. Matej Bielik, MUDr. Adam Antolík, MUDr. Annamária Miháliková.